Na Slovensko preniklo Ju Jutsu oveľa neskôr ako do Českej republiky. Jeho "otcom" je držiteľ 8. danu v Ju Jutsu, pán Ladislav Môcik. S týmto bojovým umením sa po prvýkrát zoznámil počas svojho pôsobenia v nemeckom Lübecku v druhej polovici sedemdesiatych rokov.

8.dan Ladislav Môcik

Po návrate z Nemecka v roku 1979 založil prvý oddiel v Bratislave, kde začal spolu so svojimi priateľmi trénovať. Popritom často cestoval do Lübecku za svojím učiteľom Manfredom Feuchthofenom, aby tam nazbieral ďalšie skúsenosti. Toto úsilie nebolo jednostranné. Keď jeho učiteľ, skúsený inštruktor policajných a špeciálnych jednotiek videl jeho zanietenosť a cieľavedomú snahu napredovať, našiel si aj on cestu do Bratislavy. Navyše zmobilizoval aj svojich priateľov Gerda Hulaka a Vlada Schmidta, s ktorými sa v roku 1970 spolu podieľali na vzniku Ju Jutsu v Nemecku a pretváraní ortodoxného japonského systému do dnešnej komplexnejšej a prepracovanejšej podoby.

Manfred Feuchthofen

Gerd HULAK  - sa venuje tomuto bojovému umeniu viac ako 50 rokov a v súčasnosti je inštruktorom špeciálnych jednotiek v Bavorsku.
Vlado Schmidt - bol skutočnou legendou bojových umení. Ovládal niekoľko desiatok štýlov bojových umení a boj s nepriateľom v rôznych podobách tvoril takmer celý jeho život už od čias, kedy ako osemročný ušiel na zaoceánskej lodi do Indie, kde musel čeliť neľútostnému prostrediu pouličných gangov. V rokoch 1956 - 1961 bojoval v Indočíne ako člen špeciálnej jednotky cudzineckej légie. V posledných rokoch bol inštruktorom protiteroristických jednotiek v Nemecku.
Neskôr prišli na Slovensko ďalší uznávaní majstri ako Franz Strauss z Rakúska a István Kelemen z Maďarska.
Postupne začali zásluhou Môcikových žiakov vznikať ďalšie kluby - v Košiciach, Nitre, Senici, Považskej Bystrici a Rimavskej Sobote.
V roku 1980 zamietli telovýchovné orgány žiadosť o registráciu týchto klubov, záštitu prevzal Slovenský zväz Juda.

Vlado Schmidt

Po novembri 1989, keď s komunistickou vládou padli nezmyselné zábrany, založil pán Ladislav Môcik Slovenský zväz Ju Jutsu a stal sa jeho predsedom. Po čase prišlo medzi funkcionármi k názorovým diferenciám v otázkach vývoja systému. Predseda aj so svojím klubom ( Profesionál ), opúšťa organizáciu a v roku 1994 zakladá Slovenský zväz Ju Jitsu. On sám sa stáva jeho prezidentom. Novovytvorený zväz následne nadväzuje spoluprácu so Svetovou federáciou Ju Jitsu ( WJJF ), ktorej prezidentom je Giacomo Spartako Bertoletti. 

WJJF vznikla v roku 1950 a dnes má takmer polmiliónovú základňu. Každý týždeň organizuje výukové semináre takmer po celom svete. Inštruktori tvoria dvoj-trojčlenné tímy, najčastejšie je to Robert Clark a  G. S. Bertoletti. Pravidelne sa zúčastňujú aj seminárov na Slovensku.

Klub pôsobil v priestoroch T.J. Matador, neskôr sa presťahoval do priestrannejšej telocvične v OU stavebnom na Ružinovskej ulici č. 1. V súčasnosti trénuje v priestoroch telovične Ekonomickej Univerzity v Bratislave v priestore Školičky. Minimálna veková hranica bola 16 rokov, v poslednom čase sa posúva nižšie s prihliadnutím na celkový stupeň psychosomatického vývoja jedinca.

Pod krídla Slovenského zväzu Ju Jitsu postupne prichádzajú ďalšie oddiely. Vytvárajú sa dve centrá zväzu - jedno v Bratislave a druhé v Košiciach.

Klub má v súčasnosti asi 50 členov.

Ju Jitsu klub Profesionál je priamo pod vedením prezidenta zväzu p. L. Môcika (8. Dan).

V súčasnosti v ňom pôsobí a je vedúcim trénerom profesionálny inštruktor - jeho syn Shihan Daniel Môcik (6. Dan). Ju Jitsu sa pod vedením svojho otca venuje od svojich 15 rokov. V súčasnosti za neho hovorí už vyše 25 odtrénovaných rokov a 15 rokov praxe v súkromných bezpečnostných zložkách.

Shihan Daniel Môcik 6.dan

Skúšobný poriadok je jednotný a záväzný pre všetkých členov zväzu. Stupne technickej vyspelosti sú rozdelené na žiacke - KYU a majstrovské - DAN.

Žiackych stupňov je šesť: biely, žltý, oranžový, zelený, modrý a hnedý pás, po nich nasleduje 10 majstrovských stupňov.

Minimálny čas potrebný na dosiahnutie jednotlivých KYU pri pravidelne absolvovaných a poctivo odcvičených tréningoch ( 3x do týždňa po 2 hodiny ) je 6 mesiacov od 6. po 3. KYU a 12 mesiacov od 3. KYU po 1. DAN.

Adept na základný žiacky technický stupeň ( 5. KYU ) musí zvládnuť :
- všetky druhy pádov z rôznych pozícii
- oslobodzovacie techniky - neagresívne spôsoby vyslobodenia z úchopov nepriateľa
- rozrážacie techniky - dôraznejšie vyslobodenie z úchopu
- dva základné hody z rôznych spôsobov útoku
- tri základné páky z rôznych spôsobov útoku
- základné bloky
- údery päsťou a kopy z Karate
- ďalej je to premiestňovanie v priestore, chôdza v jednotlivých postojoch a základná forma ( kata ).

So zvyšovaním technickej vyspelosti pribúdajú ďalšie techniky, kombinácie - odvádzanie, prípadne znehybnenie útočníka, boj na zemi, údery otvorenou dlaňou.
Od 4. KYU sa rozvíja schopnosť spontánnej reakcie na ľubovolný útok vo voľnom boji.
Od 3. KYU obrana proti útočníkovi ozbrojenému nožom, palicou, reťazou.
Pri skúške na 2. KYU musí skúšaný zvládnuť voľný boj bez zbrane, tlaky a útoky na citlivé miesta. Spolu s ďalšími stupňami narastá počet útočníkov vo voľnom boji, od 1. majstrovského stupňa pribúdajú protitechniky, techniky nasledujúce po nevydarenej primárnej technike a nácvik bojového použitia policajnej tonfy.

Skúšobná komisia, zložená z majstra, prihliada na technickú úroveň, rýchlosť a presvedčivú dôraznosť vykonávaných techník. Mimoriadna pozornosť je venovaná hlavne obrane proti útočníkovi so zbraňou, kde sa vyžaduje zvlášť "tvrdý" zákrok s nasledujúcim odzbrojením a získaním zbrane pod kontrolu brániaceho sa, bez najmenšieho rizika ohrozovania vlastného zdravia. Predpokladom, ale aj podmienkou úspešného absolvovania skúšky je predovšetkým pravidelná a plnohodnotná účasť na tréningoch a seminároch.
(skúšobný poriadok SZJJ)